V dňoch 11. a 12. apríla sa v Reedukačnom centre v Košiciach konala Športová olympiáda RC 2014. Keby sa ma niekto opýtal, ktorá udalosť v posledných mesiacoch bola pre mňa najdôležitejšia, niečím nezvyčajná, spojená s pozitívnym zážitkom, nepochybne by to bola práve olympiáda. Zásluhou práce pedagógov a entuziazmu detí a vďaka obrovitánskej pomoci Občianskeho združenia „Zober loptu, nie drogy“, vychovávatelia, učitelia, chlapci aj dievčatá prežili dva úžasné dni.
Šport je takmer každodennou súčasťou života chlapcov a dievčat v reedukačnom centre, ale počas olympiády sa správali ináč ako bežne – zodpovednejšie, disciplinovanejšie, nadšenejšie … akosi lepšie. Ani neviem presne pomenovať, čím to bolo. Možno tričká mali nejakú „magickú moc“ – všetci účastníci olympiády dostali tričká s logom ZOBER LOPTU, NIE DROGY ešte predtým, ako podali akýkoľvek výkon. Tie tričká nepochybne podčiarkli výnimočnosť celého športového podujatia, ktorá sa prejavila aj v jeho priebehu, v správaní a výkonoch detí. Prekážkou nebola ani zima a vietor, deti sa pri športe zabávali, užívali si ho. Podávali fantastické výkony, ktorými dospelých prekvapili a seba samých priam šokovali – takéto úspechy nečakali.
Športové súťaže sú o boji, rivalite, zdolávaní súperov, ale olympiáda priniesla práve opačný efekt – deti celého zariadenia boli súdržnejšie, tolerantnejšie, priateľskejšie. Je pochopiteľné, že každý chcel v súťažiach uspieť – zvíťaziť, ale deti nehovorili o víťazoch a porazených, svoju prehru neprijímali so závisťou voči šampiónovi, ale naopak, s ohromným uznaním výkonov premožiteľov. Hovorili o skvelých pocitoch z výbornej hry, o spoločných zážitkoch. Hovorili o tom, že vďaka olympiáde sa mohli lepšie spoznať, naučiť sa lepšie spolupracovať aj s tými, s ktorými sa bežne iba hádajú. Hovorili o vynikajúcej atmosfére, o spokojnosti a pohode.
V úplnom závere olympiády si tí najúspešnejší užili stupne víťazov a aplauz fanúšikov. Mnohí z nich prvýkrát vo svojom živote zažili pocity jedinečnosti, úspechu, spokojnosti so sebou samým, mali príležitosť stať sa šampiónmi.
Ako sme sa cítili my dospelí? Rovnako fantasticky ako deti. Iba sme pozorovali, občas koučovali a povzbudzovali, ale najmä sme si užívali výbornú atmosféru spolupatričnosti a prívetivosti. O deťoch v „polepšovni“ sa hovorí, že sú zlé. My sme sa opäť raz presvedčili, že tomu tak nie je. Sú to úplne normálne a dobré deti, iba potrebujú priestor a šancu na to, aby to mohli prejaviť. Športová olympiáda takouto príležitosťou rozhodne bola.
Janka Špernogová, vedúca vychovávateľka